Leena Kurucová - HopeforkidsNepal

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Leena Kurucová

Viac... > Naše Svedectvá
Z anglického originálu preložil Peter K.

Volám sa Leena Dhakal Kurucová. Mám 25 rokov a toto je moje svedectvo.

Narodila som sa v Lalitpure časť Patan, Nepál. Keď som sa narodila, moji rodičia neboli kresťanmi, ale hinduistmi z najvyššej kasty Brahminov. Neskôr moji rodičia uverili, keď som mala asi rok a pol. Do zboru boli pozvaní jedným z jeho členov, ktorého poznali aj predtým. V zbore/kostole sa im páčilo, lebo to bolo odlišné od toho čo dovtedy poznali. Po svojej prvej návšteve zboru Koinonia Patan Church ho začali navštevovať pravidelne. Neskôr sa rozhodli nasledovať Ježiša Krista a pokrstiť sa. Som veľmi šťastná, že som vďaka Pánovej milosti mohla vyrastať v kresťanskej rodine. Každú sobotu sme chodili do zboru od môjho detstva a ja som tak mohla chodiť do besiedky každý týždeň. Pamätám si ako sa mi páčili mnohé príbehy z Biblie, ktoré som tam počula a čas strávený tam som si užívala. Tiež si spomínam, že som Ježiša milovala od svojho detstva.

Ako som ale vyrastala začal aj môj záujem o hinduizmus narastať. Často som videla všetkých mojich priateľov a skoro celú rodinu sláviť hinduistické sviatky a to ako si ich užívali. Zvykla som sa preto pýtať rodičov, prečo sa mi nezúčastňujeme týchto sviatkov a slávností, keď to vyzerá ako veľká zábava. Oni len odpovedali, že by sme sa nemali, lebo sme kresťania. Ale ja som veľmi chcela sláviť sviatky s mojimi priateľmi a mojou rodinou. Neskôr som sa chodievala pozerať na veľký chrám neďaleko domu, kde sme bývali a pozorovala som kopu ľudí, ako vkladali svoju vieru v miestnych bohov a bohyne. Myslela som si, že predsa v tom musí byť niečo, nejaká pravda, keď toľko ľudí sa o nich zaujíma a nasleduje ich. A ľudia, ktorí navštevovali tieto chrámy a klaňali sa sochám a oslavovali ich nevyzerali ako zlí ľudia. A tak som sa často túlala  v okolí chrámov a mala som kopu otázok v mojej mysli. V tom čase som sa zvykla cítiť veľmi smutná a nebola som schopná pociťovať šťastie alebo sa radovať. Prešla som si niekoľkými zlyhaniami (v škole, vzťahoch atď.) a stratila som nádej.
Jedného dňa som sedela vo svojej izbe, plakala, modlila sa k Bohu a prosila ho aby mi dal do srdca mier a radosť. Veľmi som túžila byť šťastná a radostná. Po tom ako som otvorila svoje oči, videla som pred sebou obraz na ktorom bol napísaný verš z Biblie: “Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.” (Izajáš 46:4)

Potom ako som si prečítala tento verš som pocítila vo svojom srdci pokoj a mier. Cítila som sa veľmi jedinečná. Povedala som si, že Boh ma miluje a on ma vždy ponesie a podrží, tak prečo sa cítim tak smutne a beznádejne? Od toho momentu som cítila radosť, ktorú Pán začal vlievať do môjho srdca. Cítila som sa veľmi šťastná a rozradostená. Čítala som si Bibliu každý deň, modlila sa a začala chodiť do zboru pravidelne. Od toho dňa som nepremárnila jedinú príležitosť na to, aby som zdieľala Božiu lásku s mojimi priateľmi a rodinou. Potom som sa vo veku 20 rokov rozhodla pokrstiť v rovnaký deň so svojou mladšou sestrou. Bola som rozhodnutá nasledovať Ježiša Krista, lebo som vedela, že on je Spasiteľ. Ďakujem Bohu, že zastavil môj záujem o hinduizmus. Vedomosti o ňom, ktoré som nadobudla mi pomohli a pomáhajú porozumieť hlbšie rozmýšľaniu ostatných ľudí, ako ich lepšie chápať a ako im zvestovať evanjelium o Bohu.
Boh tiež spravil mnoho zázrakov v mojej rodine. Pred dvomi rokmi mojej mame diagnostikovali rakovinu, ale Boh ju zázračne vyliečil čo prekvapilo všetkých doktorov. Práve v ten deň, keď mala začať dostávať chemoterapiu doktori zastavili liečbu, pretože nenašli v jej tele žiadny znak rakovinových buniek. Bol to veľký zázrak. Vždy sme vďační Bohu za to, že ju uzdravil. Tiež minulý rok (2015) sme mali nehodu na skútri s mojim manželom Petrom. Stalo sa to uprostred veľmi rušnej cesty a je zázrak, že nás po nehode nezrazilo žiadne prichádzajúce vozidlo alebo autobus. Zrazili sme sa s inou motorkou priamo pred nemocnicou a aj keď sme mali mnoho zranení, jediné vážne zranenie bol len môj zlomený palec na nohe a v podstate sme boli OK. Sme vďační Bohu za to, že nás ochránil.

Boh je dobrý.

Ďakujem Vám všetkým za váš čas a za prečítanie môjho svedectva.

Boh Vás všetkých požehnaj a majte pekný deň.

Leena
 
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky